Open Access

Vladimír Fulka

• Mannov román Doktor Faustus. Das Leben des deutschen Tonsetzers Adrian Leverkühn erzählt von seinem Freunde (Doktor Faustus. Život nemeckého skladateľa Adriana Leverkühna rozprávaný jeho priateľom, 1947) vznikol v úzkej spolupráci spisovateľa Th. Manna a Th. W. Adorna. Adorno bol Mannovi nielen odborným konzultantom v otázkach dejín hudby, hudobnej estetiky a hudobnej teórie, ale bol do istej miery aj spoluautorom románu: hudobné analýzy a charakteristiky skladieb ktoré sa viažu na fiktívne románové postavy hudobníkov Kretzschmara a Leverkühna, ako aj na Mefista, pochádzajú od Adorna. Špecifickým problémom románu v tomto zmysle je „fiktívna hudba“. Adorno vytvoril fiktívne hudobné skladby fiktívneho skladateľa Leverkühna, podľa Mannových predstáv. Východiskom tejto literárnej fikcie boli skladby A. Schönberga, I. Stravinského a G. Mahlera. Mannove/Adornove fiktívne skladby sú predmetom pozornosti v analýzach Mannovho románu, a sú témou aj tejto štúdie. Štúdia Fiktívne hudobné kompozície Th. W. Adorna v románe Thomasa Manna „Doktor Faustus“vychádza z autorovej staršej štúdie Theodor W. Adorno a román Th. Manna ´Doktor Faustus´. In: Slovenské pohľady, č. 7-8, 2013, roč. 129, s. 136-147.
• Thomas Mann's novel Doktor Faustus. Das Leben des deutschen Tonsetzers Adrian Leverkühn erzählt von seinem Freunde (1947) arose from a cooperation between Th. Mann and and Th.W.Adorno. Adorno was not only a tutor in issues of the history of music, the theory of music and the aesthetics of music: he was in a sense, too, co-author of the novel: he was a „spiritus movens“ of the novel, who wrote analysis of music attributed to fictious musicians in the novel, to Leverkühn, Kretzschmar, and, of course, to Mefisto. We find a specific phenomenon of „fictious music“ in this novel. Adorno's task was to give a final version to Mann's notions and literary phantasies on music, to „compose“ and to depict non-existing compositions of a fictious composer Leverkühn. Adorno's „composition“ were devised in accordance to the real compositions of A.Schönberg and I. Stravinsky. Mann's/Adorno's fictious compositions are in the focus of many analysis of the novel and also the fucus of this study.